NFL si v Londýne vybudovala tradíciu, veď tento rok bol už 10. ročník. Minulý rok som to organizačné nezvládol, ale na túto sezónu som sa pripravil a pozorne sledoval predaj lístkov. Výber zápasu bol jasný, Saints hrajú pekný ofenzívy futbal a súper z Miami dodá zápasu dôležitosť z pohľadu Bills. Predĺžený víkend som si vylepšil londýnskym soccerovým derby QPR-Fulham. Domáci Rangers  majú klubové farby zhodne s Bills takže som mal vopred jasno komu budem fandiť. Napriek prevahe, domáci nešťastným gólom prvý polčas prehrali. V prestávke sa na ploche ukázal Ryan Tannehill a pozval fanúšikov na nedeľný zápas. Bez ohľadu na stav, vypredané tribúny hnali domácich vpred. Záver bol dramatický a do zúfalej snahy o vyrovnanie sa zapojil aj brankár ale vyrovnanie to nestačilo.

Sobota už patrila NFL. Regent street sa na pár hodín stala babylonom fanúšikov amerického futbalu. Moje prvé kroky viedli do fanshopu. Odišiel som však naprázdno, pretože mali iba suveníry klubov hrajúcich v Londýne. Presunul som sa teda k pódiu, na ktoré práve prichádzali hráči Miami Dolphins. Najväčšou hviezdou bol miestny rodák Jay Ajayi. Angličan sa našiel aj v tíme z New Orleans.  Bol to jeden z trénerov, ale hneď zdôraznil, že doma nie je v Londýne ale v kúsok ďalej v Liecestri. Rozhovory sa striedali s koncertmi. Pár teplých slov nám povedal aj Drew Brees, ale to som už bol na prieskume atrakcií, ktoré so sebou do Londýna NFL priniesla. Dominantou bol NFL Lab. Akýsi draft combine pre fanúšikov. Bohužiaľ bol iba jeden a tomu odpovedala aj čakacia doba. Preto som sa rozhodol kopnúť si do šišky. Moja ľavačka ma nesklamala a kop som premenil. (na tretí pokus 🙂 ). K videniu bola dokonca aj trofej pána Lombardiho. Už z diaľky bolo počuť ako kričí radosťou, že aspoň na chvíľu vypadla z Bostonu.

 

V záplave fanúšikov som dlho nemal šťastie na farby Bills. Keď som konečne narazil na jedného McCoya jeho reakcia na moje Go Bills bola „Konečne!“. Oboch nás to teda v obkľúčení dresov Dolphins zahrialo u srdca rovnako. Uprostred areálu bola malá futbalová plocha, kde si deti vyskúšali futbalový tréning. Po ňom však prišiel zlatý klinec programu. Floridským slnkom opálené roztlieskavačky z Miami. Lepšie raz vidieť ako 100 krát čítať …

V deň zápasu som nedočkavosťou nemohol spať, tak som skoro ráno vyrazil ešte do centra mesta na prechádzku okolo Big Benu. Zobral som si iba veci, s ktorými sa môže na štadión, pretože organizátori zaviedli prísnu clear bag politiku. Teda iba priehľadné tašky, čo hneď marketingovo využili a predávali originál NFL igelitky. Moja logistika dostala vážnu trhlinu, lístok ostal na izbe. Aj so zdržaním som pred Wembley prišiel na poludnie. Do výkopu o 14.30 ostávalo ešte dostatok času. Cestou k štadiónu sa tiahol dlhý had fanúšikov, ktorým robili spoločnosť hráči na plagátoch po stenách. Z pravej strany pred vstupom vanul zápach rýb ako na oktoberfeste. Bol tam totiž sektor pre fans Dolphins. Ja som sa vybral opačným smerom na oficiálnu tailgate party. Tá ma trochu sklamala, pretože bola takmer presnou kópiou včerajšej Regent street. Akurat rozhovory bežali zo záznamu a na pódiu hral DJ. Možno som prišiel príliš neskoro. Fanúšikovia si krátili čas hádzaním lopty a občerstvovali sa originálnym americkým fastfoodom. Obrovský rozdiel bol ale vo fanshope. Ten bol naozaj gigantický a zaslúžene pútal aj najväčšiu pozornosť. Posledný ľudia v rade podľa mňa začiatok zápasu nestihli, preto som sa rozhodol nečakať a ísť na štadión.

Miesto som mal na piatom poschodí. Štadión bol nádherný, dojem kazila len výzdoba vo farbách Dolphins. Oranžovo-zeleno-modrú vlajočku som hodil pod sedadlo a sledoval som rozcvičku hráčov. Predvádzali kreácie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani roztlieskavačky. Na obrovských obrazovkách bežali profily hráčov a naj akcie sezóny. Hráčov domácich privítali ohňostroje búrlivé ovácie publika. Vypočuli sme si hymny a išlo sa na vec. Moje obavy, že z takej výšky nebudem loptu ani vidieť boli zbytočné. Výhľad bol parádny, celé ihrisko ako na dlani. S porovnaním s TV úplne iné vnímanie hry a pohybu hráčov.

Samotný zápas nepriniesol vysokú kvalitu. Cutler mal dobrý nástup, ale drive zakončil prihrávkou do rúk obrancu. Po zvyšok zápasu sa trápil. Neschopnosť Dolphins vo vzduchu umožnila Saints zavaliť cestu po zemi a očakávaná hviezda večera Ajayi sa nedokázal presadiť a pripísal si iba 46 yardov. To najlepšie, čo z Miami do Londýna prišlo sa predviedlo v polčasovej prestávke. Inak sa o zábavu starali najmä hráči Saints. Polčas bol 3:0, potom to ale rozbalili. Tešil som sa na Petersona, ale Kamara ukázal, že súčasný futbal vyžaduje univerzálnosť. K 25 yardom po zemi pridal 71 nachytaných  a bol hlavnou hviezdou zápasu. Sekundoval mu Michael Thomas na ktorého bola naozaj radosť pozerať. Zápas skončil 20:0 a chýbalo mu napätie, ktoré by vyhecovalo hráčov k lepším výkonom. Ja som si napriek tomu užival od začiatku do konca a celá show uplynula neuveriteľne rýchlo.

Už teraz som rozhodnutý, že o rok pojdem znova. Pridá sa niekto?